19.11.2011
Mezopotámiou nazývajú historici krajinu medzi dvoma riekami – Eufratom a Tigrisom. Dejiny Mezopotámie sú približne o 500 staršie ako egyptské. Archeologické nálezy hovoria o prvom obyvateľstve okolo roku 3500 pr.n.l.Prvým obyvateľstvom boli Sumeri, ktorí osídlili južnú úrodnú časť.Na brehoch oboch riek vystavali mestá,ktoré tvorili malé štáty. Panovník držal v rukách moc,zároveň bol najvýšším cirkevným hodnostárom a ,,vykonával vôľu bohov´´ na Zemi.Mocné mestské štáty priťahovali semitské nomádne kmene,ktoré ich napádali a drancovali.Nakoniec semitský kráľ Sargon Akkadský v roku 2430 pr.n.l. zvíťazil a vytvoril spoločnú Akkadskú a Sumerskú ríšu.Od Sumerov prevzali klinové písmo,kultúru,náboženstvo a vedomosti z matematiky a astronómie.Rozhodujúcim faktom je,že funkcia panovníka sa rozštiepila.Náboženské veci sa stali vecou najvyššieho kňaza.Palác a chrám sa stali strediskami intríg,vzájomných sporov.Toto štiepenie je vidieť dodnes a rozumný človek ťažko hľadá odpoveď na otázku :,,Kto má pravdu? Svetská,alebo cirkevná moc?´´Na území Mezopotámie postupom časuv vznikali ďalšie ríše – babylónska,assýrska,mittanská,chetitská, perzská, macedódska, rímska, arabská,
mongolská,osmanská.Územie ,,Medziriečia ´´ malo strategickú polohu.Významné obchodné cesty spájajúce Áziu a Afriku prechádzali práve týmto územím. Preto o tento priestor taký veľký záujem.Dnes sú na území bývalej Mezopotámie krajiny od Izraela,Palestíny až po Irak a južný Kuvajt.Celé dejiny majú jedno spoločné – neustále krviprelievanie na všetkých stranách.Nájsť ich príčinu potrebuje hlbšiu analýzu.
mongolská,osmanská.Územie ,,Medziriečia ´´ malo strategickú polohu.Významné obchodné cesty spájajúce Áziu a Afriku prechádzali práve týmto územím. Preto o tento priestor taký veľký záujem.Dnes sú na území bývalej Mezopotámie krajiny od Izraela,Palestíny až po Irak a južný Kuvajt.Celé dejiny majú jedno spoločné – neustále krviprelievanie na všetkých stranách.Nájsť ich príčinu potrebuje hlbšiu analýzu.
- mestá a ríše MezopotámieEgypt je severnou africkou krajinou,ktorou preteká rieka Níl.Vznik Egyptskej ríše sa datuje okolo roku 3000 pr.n.l.,kedy 1. faraón Narmer zjednotil Dolný a Horný Egypt do jedného celku. Panovník bol zároveň aj najvyšším kňazom a ,, synom Boha´´.Takéto postavenie panovníka zotrvalo počas celých dejín Egypta a končí sa pádom rímskej ríše v roku 476 n.l.Starí Egypťania vynašli hieroglyfické písmo, ktoré časom sa menilo na hieratické a démotické. Povodie Nílu bolo každoročne zaplavované.To podnietilo rozvoj geometrie a matematiky,ktoré boli potrebné k vytyčovaniu pozemkov.Na rozdiel od klinového písma, staroegyptština oddelila číslice od písma.Poznatky astronómie sa odrazili v stavbách pyramíd.Doteraz ešte nikto nerozlúštil,ako mohli stavať pyramídy s takou veľkou presnosťou.Ako jediný poznali slnečný kalendár s 365,25 dňami ( v Mezopotámii sa používal lunárny kalendár s 29,5 x 12 = 354 dňami ).
Najväščím nepriateľom Egypta bola Saharská púšť,ktorá ničila prírodné zdroje – drevo,úrodnú pôdu,vodné zdroje. Sila Egypta upadala.Obdobie pyramid sa datuje medzi rokmi 2800 – 2100 pr.n.l.Za 700 rokov bolo postavených asi 100 menších,alebo väčších pyramid.V neskoršom období sa hlavné mesto Memphis mali mali
- Egyptská ríša okolo roku 1450 pr.n.l.
- Egyptská ríša okolo roku 1450 pr.n.l.