Holub domáci ( Columba livia ) je domestifikovaná forma holuba divého.S prvým ochočením zvierat sa stretávame v krajinách blízkeho Orientu a starého Egypta už okolo roku 3500 pr.n.l. Človek pre svoju obživu už nemusel chodiť loviť desiatky kilometrov rožný statok,kone,kačice, husi,sliepky.Jednoduchšie bolo zviera ochočiť si ho a zároveň sa o neho starať. Zvieratá potom dávali ľuďom mäso,kožu, z rohov sa vyrábali nože,ihly a gombíky. Z lietajúcich vtákov si osvojili najmä holuby,ktoré vynikajú spomedzi ostatných operencov svojou schopnosťou sa vrátiť do svojho hniezda.Pri vojnových ťaženiach brávali vojaci do bojov aj poštové holuby.Správa na bojisku bola zasielaná panovníkovi práve vycvičenými holubami.Podávanie správ trvalo až do vynálezu telegrafu začiatkom dvadsiateho storočia. Ešte dnes nie je celkom jasné,ako sa holuby vedia aj na veľkú diaľku 800km vrátiť.
Všetko sú iba dohady :
- svoje rodisko si zapamätajú na základe infračerveného žiarenia
- pri lete naspäť sa orientujú vzhľadom na Slnko,večer podľa hviezd
- svoj orientačný zmysel majú v nozdrách a zobáku.Čím majú vyšlachtenejšie plemená
holubov menšie zobáky, tým prichádzajú o svoje navigačné schopnosti a ťažšie sa dajú aj kŕmiť
- pri lete berú ohľad na výšku terénu a vyhľadávajú optimálne miesta preletu
- úspešný poštový holub musí preletieť minimálne 1,5km za minútu
- pril lete vyžívajú ,, letiace stroje’’ prúdenie,vlhkosť a tlak vzduchu
- krv obsahuje zložku železa a tak sa operenec vie riadiť podľa magnetického poľa,
ako strelka na kompase
- krv obsahuje zložku železa a tak sa operenec vie riadiť podľa magnetického poľa,
ako strelka na kompase
- vedia dopredu predpovedať zemetrasenie, búrku alebo veternú smršť
Holub žije počas života v monogamnom vzťahu s holubicou.Preto aj tradícia vypúšťania holubieho páru počas svadby má symbolizovať vernosť a lásku na celý život.Z biblie je známe,že holubica ukázala cestu Noemovi a jeho arche,ktorým smerom sa má uberať,aby nenarazil na útesy a našiel pevninu po opadnutých vodách po potope.
Na verejnosti sú prezentované holuby ako znečisťovatelia životného prostredia, sôch a ako prenášači rôznych chorôb.Aj keď zato nemôžu.Oproti človeku majú jednoduchší tráviaci trakt bez žlčníka a s malým žalúdkom.Holub je lietavý vták a nahromadená potrava v žalúdku by mu iba spôsobovala ťažkosti pri lete.,,Človek rozumný’’naproti tomu zhromažďuje potravu v žalúdku neobmedzene,čo sa prejavuje v jeho nadváhe a nepeknom vzhľade.Odtučňovacia kúra je jednou z možností ako si neforemnú figúru napraviť.
Na verejnosti sú prezentované holuby ako znečisťovatelia životného prostredia, sôch a ako prenášači rôznych chorôb.Aj keď zato nemôžu.Oproti človeku majú jednoduchší tráviaci trakt bez žlčníka a s malým žalúdkom.Holub je lietavý vták a nahromadená potrava v žalúdku by mu iba spôsobovala ťažkosti pri lete.,,Človek rozumný’’naproti tomu zhromažďuje potravu v žalúdku neobmedzene,čo sa prejavuje v jeho nadváhe a nepeknom vzhľade.Odtučňovacia kúra je jednou z možností ako si neforemnú figúru napraviť.
V historických dobách si ľudia cenili na holuboch hlavne ich inteligentné chovanie,žiť v spoločenstve,schopnosť reprodukcie v zajatí a starostlivosť o mladé.Tieto pozitívne vlastnosti sa prejavili hlavne pri pomenovaní novorodencov,aby si tak zaviazali nového človeka k týmto vlastnostiam a schopnostiam.Už starí hebrejci dávali svojim deťom mená Jóán a Jónáh, čo v preklade znamená Holub. Počas kresťanizácie Európy sa do kalendárov zaužívali mená odvodené od uvedených mien.Odpísaním,alebo pridaním hlásky vznikli slovanské mená : Ján,Jana,Jonáš,nemecké mená : Johann,Johannes,Joachim,Jochen,alebo anglické :John,Joan,Jane,Yan.
Do 18. storočia bolo pomenovaníe osôb jednomenné – s prezývkou a miestom odkiaľ osoba pochádzala. Od konca 18. storočia sa zaviedlo pomenovanie dvojmenné – s krsným a rodovým menom.Tým sa uľahčila administratívna práca pri identifikácii osôb,vymáhaní daní,zápis majetkových a urbárnych pomerov,rodových väzieb.Evidencia osôb pri krste a úmrtí bola v pôsobnosti cirkevných matrík, v neskoršom období sa previedla na civilné matriky.Priezviská sa dávali podľa povolaní – Kolár,Kováč,Remenár,podľa fyzických schopností – Malý,Veľký,Dlhý,podľa zvierat – Vlk,Medveď,Zajac,Kohút,Holub.Taktiež mená boli prevzaté z latinčiny, gréčtiny,hebrejčiny,turečtiny,maďarčiny,nemčiny a ďalších jazykov.Zároveň sa prispôsobili gramaticky danému jazyku.
Z latinského Columba ( c sa vyslovovalo ako k ),k znie aj ako g a písmeno h sa nenachádza v cyrilike ( iba ako g alebo ch ), vzniklo vynechaním,prípadne pridaním písmena pomenovanie operenca a aj priezvisko.
Slovensky,česky – holu-b-
Rusky,srbsky – golu-b-
Maďarsky – galamb-
Španielsky – colombo,colamba
*********************